Prečo spíme: 7 najdôležitejších dôvodov alebo význam spánku
Spánok je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ale len málo ľudí si kladie otázku, prečo vôbec potrebujeme spánok. Odpoveď určite nie je jednoznačná – spánok je veľmi zložitý proces, ktorý je nevyhnutný pre viaceré oblasti nášho duševného a fyzického zdravia.
Čo je to spánok?
Asi sa zhodneme, že bez spánku by sme dlho nevydržali – nedostatok spánku nie je žiadna zábava. Nielen nedostatok spánku, ale aj jeho dlhodobý nedostatok alebo znížená kvalita však môžu spôsobiť zdravotné alebo psychické problémy. Ako dlho môže človek vydržať bez spánku? V ideálnom prípade by sme mali spať sedem až osem hodín denne a malo by ísť o neprerušovaný proces, počas ktorého prebehnú všetky spánkové cykly a fázy. O jednotlivých fázach spánku sa môžete dozvedieť z nášho článku Aké sú fázy spánku.
Aké faktory ovplyvňujú spánok a jeho kvalitu?
Spánok závisí od viacerých vnútorných faktorov, ktorých spoločným menovateľom je tzv. cirkadiánny rytmus, t. j. striedanie bdelosti a spánku. Striedanie dňa a noci a s tým spojená produkcia hormónu melatonínu ovplyvňujú jeho správnu funkciu.
Nemali by sme zanedbávať vonkajšie faktory, ktoré môžu mať veľký vplyv na kvalitu spánku. Ide o naše zvyky, životný štýl a hygienu spánku, ako aj o dostatočne tiché a tmavé prostredie, v ktorom nebudeme počas spánku rušení.
7 hlavných dôvodov, prečo vlastne spíme
O zdravotných dôsledkoch nedostatočného spánku niet pochýb, ale otázka znie, prečo spíme? Existuje niekoľko odpovedí.
1. Vývoj a rast
Najmä v ranom detstve spíme prakticky celý deň a noc. Je to spôsobené predovšetkým produkciou rastového hormónu(1), ktorý sa produkuje najmä počas spánku. Dostatok spánku v detstve je tiež veľmi dôležitý pre správny kognitívny vývoj, učenie a pamäť.
2. Regenerácia tela
Produkcia rastového hormónu je nevyhnutná aj v dospelosti. Podieľa sa na raste a oprave poškodených tkanív. Niet preto divu, že viacerí odborníci vyzývajú športovcov a fyzicky pracujúcich, aby nezanedbávali dostatočný a kvalitný spánok. Dlhodobý nedostatok spánku môže nielen zhoršiť regeneráciu a náchylnosť na zranenia, ale aj zvýšiť riziko vzniku určitých ochorení, ako je vysoký krvný tlak, srdcové choroby, obezita, mŕtvica a cukrovka 2. typu.
3. Produkcia hormónov
Rastový hormón však nie je jediný, ktorý zaplavuje naše telo počas spánku(2). Počas spánku hypotalamus produkuje oxytoxín, hypofýza produkuje prolaktín a epifýza melatonín . Najmä pri nadváhe a obezite je rozhodujúca produkcia hormónu leptínu, ktorý reguluje pocit hladu. Keď sa k nedostatku spánku pridruží aj nedostatok energie, máme tendenciu prejedať sa, čo zvyšuje riziko vzniku obezity alebo cukrovky.
4. Regenerácia mozgu
Asi vás neprekvapí, že počas spánku sa regeneruje nielen telo, ale aj náš mozog. Nedostatok spánku zvyšuje náchylnosť na vznik psychických problémov a má negatívny vplyv aj na našu schopnosť sústrediť sa a koncentrovať.
5. Ukladanie spomienok
Spánok zohráva rovnako dôležitú úlohu aj v procese ukladania spomienok, ktoré sa triedia a spracúvajú v tzv. fáze REM. Tento princíp sa využíva napríklad pri terapii EMDR, ktorá napodobňuje fázu REM s cieľom spracovať traumatické zážitky alebo potlačené spomienky(3).
6. Potlačenie sympatického nervového systému
Zatiaľ čo počas dňa je naše telo prakticky neustále v režime „útek alebo boj“, počas spánku sa sympatický nervový systém vypína. To znižuje krvný tlak počas spánku, ale napríklad aj produkciu kortizolu. Nedostatok spánku má často za následok ochorenie srdca v dôsledku nadmernej aktivity sympatiku.
7. Produkcia cytokínov
Poslednou, ale nemenej dôležitou funkciou spánku je podpora imunitného systému, resp. produkcia cytokínových proteínov. Nedostatok spánku sa teda vyznačuje zvýšenou náchylnosťou na rôzne vírusy, ale aj horším hojením zápalov a infekcií v tele.